Pravidelný comeback monarchu sťahovavého

• flymeto
• Oct 16, 2018

Ťažný motýľ monarcha sťahovavý má svoj návrat perfektne načasovaný. Do Mexika prilieta každý rok okolo 1. a 2. novembra. Nebo sčernie a mračná motýľov zakryjú slnko. Ich vstup na scénu umocní rovnako pôsobivý audio doprovod. Znie to ako mnohokrát zosilnený, ohlušujúci dážď. A tiež to tak vyzerá - trepotavé rokov čierno-oranžových krídel pripomína, akoby vietor hnal búrku jesenného lístia. Neznáša sa ale zo stromov. Tieto živé listy prilietajú z ďalekých krajov preto, aby na konáre horských jedlí prisadol a obalili je v bohatých trsoch. Tak totiž monarchovia trávia zimu.

Duša predkov prilietajú na Dušičky

Pri oslavách Día de los Muertos môžete v uliciach stretávať kostýmované účastníkmi pripomínajúce monarchu. Vzhľadom k tomu, že sa motýle objavujú v Mexiku na Deň mŕtvych, je s ním neodlučiteľne spätý. Pre domorodé kmene predstavovali duše zomrelých, ktoré je raz za rok prilietajú navštíviť. Deti v dedinách vítajú svojej milovanej vodou, pretože po dlhej ceste z Onoho sveta musí byť unavení a smädní. Mýtus o dušiach vracajúcich sa v telách motýľov prevzali už od Aztékov. Vďaka tomu vieme, že tradičné púť motýľov trvá už stáročia. Len nedávno vedci prišli na to, odkiaľ, ako a prečo sa na ňu vydávajú.

Motýľ predurčený pre veľké činy

V roku 1976 bol odkrytý príbeh, ktorý za každoročné cestou stojí. Zahŕňa štyri alebo päť generácií motýľov a 7000 kilometrov letu z Kanady a severnej USA do Mexika a späť. Obvyklá dĺžka života monarchu je 4-5 týždňov, každá jesenné generácia je však výnimočne dlhoveká. Žije cca 6x dlhšie. S ohľadom na svoje dôležité poslanie dostane do vienka až sedem mesiacov života - počas nich podstúpi náročnú cestu, ktorá robí niečo cez 4000 kilometrov (porovnajte so 4000 kilometrov slobody po Route 66 ). Na dlhú cestu však nemá celý život, ale asi dva mesiace. Vďaka stoupavým vzdušným prúdom zvládne uletieť denne až 100 km. O tom sa iným druhom motýľov môže v pohodlných kuklách len zdať. Lenže tým úloha vyvolenej generácie nekončí. Na zozname má ešte prezimovanie v Mexiku, párenie a návrat späť do USA s cieľom priviesť na svet mladé.

Stromy prehýbajúce sa pod ťarchou motýľov

Mnoho rokov sa predpokladalo, že motýle odlietajú do teplých krajov. Myslené tým boli trópy. Mexiko síce leží v tom správnom podnebnom pásme, lenže zimovisko monarchov sa nachádzajú v jedľových lesoch vysoko v horách okolo 3000 m n. M. Tam je to na kulich a rukavice. Teploty klesajú v zime pokojne až k nule. Motýle preto využívajú pravidla, že v počte je sila. A teplo. Obalí stromy v tesne zomknutých strapcoch, hrejú sa navzájom a čakajú na jar. Na tzv. Zlatom strome ich sedí toľko, že sa nezriedka pod ich ťarchou konár zlomí alebo prehne a celý strapec motýľov katapultuje. Zima mimo kolóniu je neúprosná. Doslovne odpadlíci doslova zamrznú. Tých, ktorí prežili, prebudí jarné slnko. Diapauza, tj. Pozastavenie reprodukčného vývoja, skončí. Motýle majú pár dní na to, aby sa spárili, získali od partnera okrem genetického materiálu i živiny a hurá na poslednú koncert. Doletí smiešnych 500 kilometrov do arizonskej prérie a nakladú vajíčka.

Pod glejovka je zakopaný pes

Nie len tak ledaskam. Vajíčka patria iba a jedine na listy glejovka - hľuznaté, hodvábne pod. Vyliahnuté húsenice je požierajú. Sú však jediní, glejovka je totiž pre ostatný svet jedovatá. Vďaka jej siliciam túto vlastnosť preberajú aj stravníci a nikto z predátorov na oplátku nepožírá je. Keď sa dostatočne napasú, húsenice sa zakuklia a po pár dňoch uzrie svetlo druhá generácia motýľov. Dalo by sa povedať, že glejovka je alfou a omegou celého kolobehu. Monarchovia sa totiž ničím iným neživí - húsenice spásajú listy, motýle Sosa nektár z kvetov. Druhá generácia monarchov už má bežný životný cyklus a vydáva sa ďalej na sever, kde s postupujúcim teplom vyrastajú ďalšie glejovka. Ako motýle tiahnu, plodí ďalšie generácie. Akonáhle kvety na konci leta dôjdu, je čas opäť nasadiť super generáciu.

Do cudziny prvýkrát a bez navigácie

Hoci sa jedná o prapravnukov motýľov, ktorí v Mexiku zimovali, a sami ďalekú cestu nikdy neabsolvovali, vedia monarchovia presne kam a kadiaľ letieť. Ako je to možné, je stále objektom dohadov a sporov. Jedna z teórií tvrdí, že sa v čase i krajine teórie vyznajú vďaka slnku. Teória massachusettského neurobiológ, na ktorej sa podieľal aj český entomológ Ivo Saumane, zasa hovorí, že motýle využívajú na určenie správneho smeru fotoreceptory a magnetické pole zeme. Ďalšia teória uvádza, že majú v DNA zakódovanej orientačné body. Múr, ktorú chce americký prezident Trump postaviť na 3000 kilometrov dlhej hranici s Mexikom, by vraj preto mohla ohroziť migráciu. Oproti posledným rokom populácie monarchov znateľne klesá. Ďalšie prekážky preto nemôže na svojej ceste potrebovať.

Pozor, motýle

Medzi tie, ktorým čelí dnes, patrí okrem klimatických zmien a tuhších zím aj nelegálna ťažba dreva v mexických horách a herbicídy, ktorými americkí farmári postrekujú zeleninu a okrem iného tým hubí glejovka, kľúčovú to rastlinu pre monarchův život. Preto bola oblasť, kde motýle prezimujú, od roku 2008 vyhlásená za biosférickú rezerváciu a chránená organizáciou UNESCO. Rezervácia sa rozkladá asi 100 km od Mexico City na hranici štátov Michoacán a Mexiko v provinciách Zitácuaro a Ocampo. Platia tu prísne pravidlá. Na motýle nesmiete šliapať, čo je neľahká úloha, keď pokrývajú zem ako koberec, preto je tiež zakázané zostupovať z vyznačených turistických cestičiek. Nesmiete zakladať oheň, fajčiť a dokonca ani kričať. Spiace motýle by sa hlukom zobudili a popadali vraj na zem ako hrušky.