Nehmotné pamiatky UNESCO

• flymeto
• Sep 21, 2018

Dobrá správa pre všetkých, ktorí neradi stoja v radoch na pamiatky. Jóga, belgická pivná kultúra, palestínske rozprávanie, grécke pernikárstvo alebo ľudový tanec Slovacký verbunk a oslavy smrti v Mexiku, to všetko sú oficiálne pamiatky UNESCO. Zoznam takzvaného nehmotného dedičstva (List of the Intangible Cultural Heritage of Humanity) zahŕňa stovky tradícií, remesiel a jedál a je pekne dlhý. Tieto tradície sú len malou ochutnávkou dedičstva, ktoré skutočne môžete zažiť a odviesť si ho so sebou z ciest domov.

Tradičné látky ostrova Taquile, Peru

Pestrofarebné peruánske látky raz za čas ovládnu titulné stránky cestovateľských časopisov a fotografickej súťaže. Tradícia, ktorú si miestni uchovali od čias Inkov je v mnohých dedinách živá a venujú sa jej ako ženy, tak muži. Zo všetkých miest v peruánskych Andách sa ale na zoznam dostala práve dedinka Taquile. V tejto dlho úplne izolovanej dedine na brehu jazera Titicaca tkajú a pletú takmer všetci bez rozdielu veku. Nájdete tu aj školu zameranú na výučbu tradičných vzorov a metód tkania. A samozrejme aj na výrobu suvenírov pre turistov, ktorí si potom z Peru odvážajú chullos - čiapka s ochrannými klapkami na uši, alebo široké opasky s poľnohospodárskym kalendárom, ktoré dodnes fascinujú antropológov.

Tango, Argentína, Uruguaj

Argentínska aj uruguajská tradícia vzišla z chudobných štvrtí a zo zmesi európskych imigrantov a otrokov privezených z Afriky. Tango nie je len tanec. Je prejavom pospolitosti vášnivej komunity tanečníkov, choreografov, hudobníkov, umelcov a učiteľov. Tango je dnes doma v rôznych častiach sveta, svoje korene ale nezaprie. A nie je to jediný populárny tanec zapísaný na zozname UNESCO. Nájdete na ňom ešte napríklad španielske flamenco, brazílske fandango, dominikánske merengue alebo kubánsku rumbu. Salsa sa na neho na druhú stranu ako zmes týchto tanečných štýlov nedostala.

Výroba hodvábu a pestovanie priadky, Čína

Pestovanie lariev priadky morušovej a výroba hodvábu prerastá históriou miest Zhejiang a Jiangsu neďaleko Šanghaja a nezmenili na tom nič ani kultúrne revolúcie a všetky politické búrky, ktoré si Čína vytrpela. Tradícia tvorí uzavretý kolobeh, kedy sa odpadom z chovu priadky živia ryby v miestnych rybníkoch, blatom z ich dna sa hnoja morušové stromy, na ktorých sa kŕmia priadky a tie zas zaisťujú potravu rybám a kruh sa uzatvára. Na začiatku lunárneho roka si pestovatelia priadky pozývajú miestnych umelcov, ktorí svojou ódou na bohyňu hodvábnych červov majú zabezpečiť vysoké výnosy. V apríli sa potom miestne ženy v rámci tradičného festivalu zdobia kvetinami z hodvábu alebo papiera a ponúkajú turistom možnosť vyskúšať si zber priadok.

Pre zaujímavosť. V súvislosti s hodvábom UNESCO eviduje ešte jednu zaujímavú tradíciu - Kelaghayi, tkanie hodvábnych šatiek, ktorými si ženy v Azerbajdžane zakrývajú vlasy.

Ľudské veže v Tarragone, Španielsko

Početné tímy a ich menšie či väčšie ľudské veže (Castells) možno vidieť pri rôznych slávnostiach všade po Katalánsku. Viac ako 200 rokov stará tradícia stále pretrváva. Na čom naozaj záleží, je ale len víťazstvo v súťaži concurso de Castells, ktorá sa každé dva roky koná v prístave Tarragona. Z hemženia davu sa postupne tvorí poschodie po poschodiu, vyrastajú ľudské veže, na ktorých vrchole nesmie chýbať zhruba 12-ročné dieťa. Cieľom je vztýčiť a potom zase rozložiť najväčšie a do štruktúry najpozoruhodnejšiu vežu, bez toho aby sa v procese stavby zrútila. To sa bežne deje. Prekvapivé však je, že pri stavaní Castells dochádza k zraneniam oveľa menej, než by ste čakali. Tarragona stojí za návštevu aj mimo čas konania súťaže. Same mesto je zapísané tiež na zozname hmotného dedičstva UNESCO vďaka architektonickému bohatstvu, ktoré sa tu zachovalo z čias stredoveku i vlády Rimanov.

Sokoliarstvo

Spojené arabské emiráty, Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Kazachstan, Južná Kórea, Mongolsko, Maroko, Pakistan, Portugalsko, Katar, Saudská Arábia, Španielsko, Sýria

Aj Česká republika prispieva neraz zaujímavou tradíciou a remeslom. Vedľa výroby piva alebo bábok a Jazdy kráľov je to možno prekvapivo sokoliarstvo. V tomto ohľade je u neho na zozname uvedená s celým radom ďalších krajín. Sokoliarstvo je, zdá sa, obľúbená kratochvíľa bez ohľadu na geografickú polohu. Len dravce z Blízkeho východu si však môžu dopriať let prvou triedou. Sokoliarstvo je v tejto oblasti záležitosťou statusu. Bohatí majitelia výstavných kusov si preto zvykli brať svojich okrídlených miláčikov všade so sebou a pre aerolinky ako Qatar, Emirates, Etihad alebo Royal Jordanian Airlines nie je problém usadiť sokola v lietadle vedľa vás. A to bez klietky.

Bábkové divadlo Wayang, Indonézia

Indonézske bábkarstvo má svoje korene hlavne na Jáve a Bali. Bábky aj predstavenia sú prepracované a za sprievodu hudby rozprávajú silné príbehy, často s morálnym poučením a prvkami vypožičanými z mytológie. Wayang nemá len jednu formu. Líšia sa prevedením bábok, ktoré môžu byť plastické a krásne maľované alebo naopak ploché a vyrezávané, aby nimi pri tieňovom divadle prechádzalo svetlo na správnych miestach. Tradícia sa v Indonézii odovzdáva ústne a očakáva sa, že bábkar bude poznať niekoľko príbehov a piesní naspamäť. S príchodom videí, televízie a karaoke do seba divadlo začína nasávať moderné prvky, ktoré môžu aj nemusia byť na prospech veci. Veľmi záleží na podaní príbehu zo strany bábkara.

Rituál prehováranie tiav, Mongolsko

Rituál prehovárania tiav je veľmi stará technika, ktorú si mongolskí pastieri odovzdávali po generácie a ktorá má za cieľ prehovoriť ťaviu samicu, aby prijala svoje novonarodené mláďa alebo sa ujala cudzieho osirelého. Pastier priviaže mláďa blízko k samici a potom ju spevom, hrou na hudobný nástroj a prepracovanými gestami rúk presvedčí a vytvorí medzi zvieratami puto. Znie to možno smiešne, ale skúsení prehovárači vraj naozaj dokážu zmenou tóniny alebo rytmu ťaviu samicu upokojiť a slávia úspechy. Tradícia sa však medzi pastiermi začína strácať. Mladšia generácia sa na zimu častejšie sťahuje do miest, na prepravu používajú motorky a na spolužitie s ťavami už nie sú závislí.

Výroba kravských zvoncov, Portugalsko

Hoci Portugalsko nie je jediná krajina, kde z rozľahlých pastvín počujete idylické cinkanie zvonov, región Alentejo sa stal synonymom pre remeslo, ktoré je staré vyše dvetisíc rokov, a napriek tomu nadšene odovzdávané ďalším a ďalším generáciám. Výroba zvoncov vyžaduje precíznosť a znalosť starých techník, väčšina majstrov na slovovzatých žije práve v oblasti Alenteja, kde majú svoje rodinné manufaktúry. Zavesovanie ťažkých zvoncov na krky kráv má aj svojich odporcov a z portugalských a švajčiarskych pastvín za posledné roky trochu vymizlo. Ich osobitá melodičnosť, vďaka ktorej sa tiež dostali na zoznam dedičstva, sprevádza totiž prekvapivo veľká hlasitosť, ktorá všetkým lokálnym obyvateľom nemusí byť po chuti.

Kimči, Severná Kórea

Tradičná výroba a recepty na túto pikantnú kvasenú dobrotu sú pripisované Severnej Kórei. Pravé domáce kimči ale rovnako tak ochutnáte aj v tej južnej a vlastne kdekoľvek na svete. Ľudia, ktorí za vojny v 50. rokoch a po nej Kóreu opustili, si svoje rodinné recepty odviezli so sebou. Recepty sa líšia podľa regiónov a sú prísne stráženým tajomstvom, ktoré obvykle nevesta prevezme od novej svokya. Príprava kimči je komunitná záležitosť a prebieha v priebehu celého roka. Na jar sa kupujú krevety a morské plody, ktoré sa potom nakladajú do slaného nálevu. V lete sa sušia a drvia na prášok červenej papriky. Najviac práce je na jeseň, kedy sa celá komunita zíde, krája sa veľa zeleniny, ktorá sa potom s ostatnými surovinami nechá kvasiť. Kimči sa musí vyrobiť toľko, aby každá rodina mala zaistenú dávku vitamínov na celú zimu.

Arganový olej, Maroko

Pestovanie a výroba arganového oleja sú koncentrované do oblasti juhozápadného Maroka. Inde totiž tieto stromy ani nerastú. Tunajší muži a ženy sa od malička učia stromy kultivovať, plody žať a získať z nich každú kvapku oleja. Arganový olej je súčasťou kuchyne miestnych ľudí a tajnou fintou na mladistvú pleť a lesklé vlasy tunajších žien. Celosvetová obľuba oleja zdvihla dopyt a zabezpečila tak, že remeslo ako také prežije, aj keď do jeho procesov začínajú pribúdať moderné technológie. Arganový olej by ste si však z Maroka ako suvenír odviesť mali.