Nairobi- divočina odvedľa
Plný dojmov z prvej návštevy Afriky sedím v lietadle zo rwandského Kigali do Kene. Mám trochu slávnostnú náladu, čo sa prejavuje tým, že pijem pivo Tusker z plechu a požierajú oriešky. Z pokoja ma nevyruší ani tak trochu drsnejšie dosadnutí lietadla na dráhu v Nairobi, ako pohľad na hodinky. Prípoj domov nám letí za desať minút.
Odmenou za šprint letiskovými koridory na bránu je nám pobavený smiech letiskového personálu. Sorry chlapci, lietadlo štartuje. Ok, a čo teraz? Dobrá správa je, že ak letíte s Kenya Airways, nemusíte sa ďalej vôbec starať. Tranzitný vízum do Kene dostávame na počkanie a za 20 minút už každý mierime na vlastnú hotelovú izbu s TV a vaňou. S vaňou! V Afrike! Sú tri v noci a preto idem po chvíli váhania miesto kúpeľa spať. Ráno sa uvidí čo ďalej.
Ponúkame ešte lacnejšie letenky a ubytovanie ..
- Vieme sa o vás počas cesty postarať.
- Silný zákaznícky servis.
- Dostaneme vás bezpečne späť domov.
Ráno sa uvidelo, že nás na náklady leteckej spoločnosti ubytovali v päťhviezdičkovom hoteli Panari. Cestou na izbu z minimálne sedemhviezdičkový raňajok hľadím z preskleného výťahu cez štvorprúdovú cestu do rozľahlých, podozrivo neobývaných priestorov. Zrazu ma v diaľke upúta pohyb. Žirafy! Žirafy v trojmiliónovú meste? Povzdychnem si nad svojou prebujnenou fantáziou a idem vygooglit, kde to vlastne som. Googlení spôsobí, že za tri minúty som opäť vo výťahu a jedu si na recepcii hotela dohovoriť safari. Tá plocha za cestou je totiž Nairobi National Park. Žiadna zoo, ale 170 kilometrov štvorcových divočiny kde žijú nosorožce, byvoly, leopardy, zebry levy a áno, žirafy.
Ponúkame ešte lacnejšie letenky a ubytovanie ..
- Dostaneme vás bezpečne späť domov.
- Hľadáme nové možnosti poznania prostredníctvom cestovania.
- Garancia najlacnejšieho nákupu.
Chlap z Paca
Auto s miestnym vodičom mám vďaka úžasnej recepčná dohovorené za ďalších 5 minút. Po (skvelom) obede ma sprievodca vyzdvihne a nasledujú štyri hodiny pozorovanie zvierat, ktoré som dovtedy poznal len zo zoo. Nikdy nezabudnem, ako z vysokej trávy vykukuje hlava levice a ja sa zatajeným dychom mačkám spúšť foťáku. Dovolím si rýchle žmurknutia na displej a vidím … peň. Na svoju obranu musím povedať, že to poleno mal za leva aj môj sprievodca. Na jeho obranu zase, že skutočné dve levice s mláďatami sme našli asi o pol hodiny neskôr. Keď líčim zážitky kamarátom pri večeri, dozviem sa, že keby sa mi na safari nechcelo, mohol som si na hoteli zakorčuľovať. Na ľade. V Afrike. Nabudúce si to nechám uletieť rovno, bez šprintovanie po letisku.
